Ako postupovať v akčnom výskume

Akčný výskum je špecifická výskumná aktivita. Začína uprostred toho, čo robíte – stalo sa niečo, čo ste neočakávali ... a začínate sa čudovať, čo sa deje ... akčný výskum nezačína položením otázky ako je to v tradičnom výskume, ale v zmätku každodennej pracovnej činnosti, v momentoch, ktoré vyčnievajú z bežnej rutiny (Newman, 1998, s. 2-3).

Na úvod si pripomeňme základné formy realizácie a kľúčové procesy akčného výskumu.

           Formy realizácie akčného výskumu

Akčný výskum môže byť realizovaný ako:

  • individuálna aktivita učiteľa (individuálny akčný výskum učiteľa), ale aj ako
  • skupinová kolaboratívna aktivita učiteľov určitej školy i učiteľov rôznych škôl (kolaboratívny akčný výskum), 
  • môže byť realizovaný v rámci školy ako celku (celoškolský akčný výskum)
  • v rámci určitej oblasti/okresu (oblastný akčný výskum).

Aj keď do praktickej činnosti môžu byť zapojené rôzne kombinácie účastníkov, akčný výskum sa často zdôrazňuje predovšetkým ako kolaboratívny proces, ktorý sa najlepšie uskutočňuje v skupine výskumníkov konajúcich spoločne (Burns, 2005, s. 58). Kolaboratívne skúmanie je formou akčného výskumu, pri ktorej tímy učiteľov preberajú zodpovednosť za edukačnú prax, neustále ju prehodnocujú, skúmajú, riešia problémy, ktoré z nej vyplývajú v snahe skvalitniť edukačný proces (Adams & Towsend, 2014). Je spätý so zmenami, ktoré prinášajú benefity pre samotných učiteľov, ich žiakov i školy ako celku. Kolaboratívne skúmanie prináša oveľa viac príležitostí na osobný profesijný rast, ale aj zmeny vo vyučovacom procese ako akčný výskum realizovaný ako relatívne individuálna aktivita učiteľa (Burns, 1999; Garcés & Granada, 2016).

Kľúčové procesy akčného výskumu

Štyri kľúčové procesy AV sú:

  • plánovanie akcie/intervencie,
  • realizácia plánu,
  • získavanie a analýza dát – pozorovanie procesu, dôsledkov,
  • reflexia procesu a dôsledkov.

Uvedené procesy v akčnom výskume sú realizované špirálovite v relatívne samostatných cykloch prepojených reflexiou.  (Obr. 1).

 

Obrázok 1 Cyklický charakter AV

(Zdroj: Koshy, 2010)