O akčnom výskume

 

Čo je to akčný výskum

Akčný výskum (AV) je špecifickým typom výskumu, ktorý využívajú profesionáli, praktici s cieľom zlepšiť prax. Hlavným účelom AV pre samotných učiteľov je získať relevantné dáta vlastnej vyučovacej praxe, ktoré je možné využiť na zlepšenie učenia sa žiakov. Učitelia však realizujú AV aj kvôli vlastnému profesijnému rastu (Garin, 2016; Johnson, 1995).

Akční výskumníci často sledujú otázku Ako zlepším vlastnú vyučovaciu prax? Akčný výskum si vyžaduje čas, energiu, odhodlanie a odvahu, pretože ide o zmenu myslenia, svojich zaužívaných postupov v praxi. Akční výskumníci sú tiež zapojení do procesu spolupráce s ostatnými aktérmi, ktorí sa snažia zlepšiť svoje praktiky (Rowell et al. 2015).

Akčný výskum je založený na skúmaní, reflektovaní vlastnej praxe, teda učiť sa z praxe a prostredníctvom praxe v záujme vlastného profesijného rozvoja učiteľa (Ferencová, Šuťáková, 2022). Akčný výskum začína priamo v praxi, uprostred toho, čo sa deje, v situácii, ktorá je nová a nevieme si ju vysvetliť. Vychádza z potrieb praxe, skúma na menšej vzorke či skupine žiakov, ktorých učiteľ/výskumník sám učí. Študuje reálnu školskú situáciu (Hendl, 2016).

Akčný výskum je spätý s duálnou rolou – rolou učiteľa a výskumníka. Nie je primárne zameraný na to, prečo robíme určité veci, ale na to, ako robiť veci lepšie. Oblasti jeho záujmu sú rôznorodé, vždy však vyplývajú z aktuálnych situácií a potrieb edukačnej praxe. Najčastejšie ide o riešenie otázok týkajúcich sa vyučovacích stratégií a metód, učebných stratégií žiakov, spôsobov hodnotenia, hodnôt, postojov a správania žiakov, vzťahov medzi žiakmi, ale aj ďalšieho vzdelávania učiteľov, manažmentu školy, jej kultúry i školskej administratívy (Kalaš et al., 2011).

Ciele a benefity akčného výskumu

Viacerí autori zdôrazňujú význam akčného skúmania z hľadiska profesijného rozvoja učiteľa, presnejšie napr. z hľadiska zlepšovania flexibility, zvyšovania proaktívnosti učiteľa, sebaistoty a spokojnosti a pod. (Oja & Smulyan, 1989; Dadds, 1995; Zeichner, 1999).

Akčný výskum (AV) však prináša aj ďalšie benefity:

  • Výskum znamená pre učiteľov intelektuálnu výzvu a stimuláciu pre prácu, pretože cez výskum vlastnej praxe získavajú hlbší pohľad do jej mechanizmov. Riešenia problémov potom nie sú vnucované zvonka, ale sú dôsledkami výsledkov vlastného štúdia (Zeichner, 2001, In Mažgon, 2012, s. 184). Význam akčného skúmania tak objavujeme na rozličných úrovniach – jednotlivca (učiteľa), organizácie (školy) i spoločnosti (vzdelávacieho systému).
  • Ako kolaboratívna aktivita slúži na podnecovanie spolupráce, spoločného učenia sa, kreovanie nového poznania a skvalitňovanie edukačnej praxe učiteľov či školy ako celku;
  • Umožňuje akceptovať kolektívnu zodpovednosť za zlepšovanie vlastných postupov na pracovisku, v škole.
  • AV zároveň môže presahovať rámec jednej školy. Je uznávaný aj ako aktivita, ktorá cez angažovanosť  učiteľov prispieva k významným zmenám vo vzdelávacom systéme ako celku.

Je pozitívne, ak učitelia v praxi realizujú zdieľanie a vzájomnú reflexiu svojich skúseností a poznatkov z praxe. Výskumy však naznačujú, že aj keď učitelia, ktorí sa zaoberajú kolaboratívnou reflexiou zažili hlbšie porozumenie samých seba profesionálne i osobnostne, tieto skúsenosti samy osebe neviedli k zmenám (Glazer, Abbot & Harris, 2004, s. 43). Teda samotné venovanie času spoločným rozhovorom a reflexiám ešte nestačí na to, aby došlo k zmene vyučovacích postupov.

K zmenám je potrebné skúmanie fenoménov, ktoré učitelia považujú za problematické (DuFour, Eaker & DuFour, 2005; Kraft, 2002; Lytle & Cochran-Smith, 1990). K tomu slúži akčný výskum. Základnou otázkou, ktorú si učitelia/výskumníci v akčnom výskume kladú je: Ako zmeniť/skvalitniť edukačnú prax?

          Akčný vs. neformálny výskum

Je potrebné odlíšiť akčný a neformálny výskum v práci učiteľa. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že akčný výskum je systematická, plánovitá, cielená procesná práca, jeho výsledky sú dokumentované a komunikované širšej odbornej verejnosti (McNiff, Lomax, & Whitehead, 1996). Nie každé vypĺňanie dotazníka v triede, či rozhovory s rodičmi žiakov predstavuje akčné skúmanie. Môže ísť o rôzne formy neformálneho skúmania učiteľa, ktoré nie sú také systematické a plánovité ako je to pri akčnom výskume (Nezvalová, 2003).

Uvažujte o nasledovných situáciáciách:

  1. Učiteľka si všimla, že aktivita, ktorú v triede použila, nefunguje veľmi dobre. Uvažovala o tom po vyučovacej hodine a robila si poznámky do diára. Ďalšiu hodinu vyskúšala novú aktivitu, ktorá bola úspešná. 
  2. Učiteľ čítal o novom prístupe vyučovania písania a rozhodol sa ho vyskúšať na hodine. Z hodiny si urobil videozáznam a zozbieral práce študentov, aby mohol všetko analyzovať. Potom prezentoval svoje zistenia kolegom.
  3. Dvaja učitelia sa zaujímali navzájom o svoje vyučovacie postupy. Pozorovali si navzájom vyučovacie hodiny raz týždenne počas troch mesiacov a zaznamenávali si podobnosti a rozdiely svojich postupov. Diskutovali o svojich záznamoch a napísali článok do pedagogického časopisu o tom, čo sa zo svojich skúseností naučili.

Ktorá situácia podľa Vás vystihuje akčný výskum? (Svoju odpoveď prehodnoťte na základe prečítania ďalšieho textu, najmä na základe prvkov akčného výskumu ako ich uvádzajú Koshy (2010) a Rowell et al. (2015).

Ak chcete otestovať svoje vedomosti a zhodnotiť svoje zručnosti realizovať akčný výskum, kliknite na: https://forms.office.com/Pages/ResponsePage.aspx?id=rwPRDPxiCEKgKd5YGN4dgJo4PKUuCRlFpLjuPwdKxo9UN0tVS1RFWTFYNjg2TzVZS1FQSVg1N0lRSy4u)

Úloha výskumníka-učiteľa v akčnom výskume

V akčnom výskume (AV) je výskumník v centre problému, nie je len pozorovateľom alebo experimentátorom. Kreuje v spolupráci a dialógu s ostatnými kolegami, výskumníkmi, expertmi nové poznanie, ktoré slúži na zlepšenie praxe (Rowell et al. 2015).

Prostredníctvom AV sa učiteľ stáva reflektívnym praktikom, výskumníkom vlastnej vyučovacej praxe, ktorú dokáže lepšie pochopiť, realizovať a vysvetliť na základe relevantných, výskumom získaných dát (Hargreaves, 1996).

Ako sa uvádza v dokumentoch OECD (2009; 2012) angažovanie sa učiteľa vo výskumných aktivitách je kľúčovým prvkom jeho profesijného rozvoja. Učiteľ si tak kreuje svoju profesijnú identitu ako výskumník a inovátor, tvorca kurikula.

           Úloha vedenia školy

Akčný výskum je založený na zmene iniciovanej zdola, zo strany škôl, učiteľov, zdôrazňuje rôzne formy kolaborácie, skúmania, sieťovania a pod. a v konečnom dôsledku vedie k zmene myslenia, presvedčenia a konania. Vyžaduje iniciatívu a podporu zo strany vedenia školy, najmä riaditeľov, ktorí podporujú kultúru kolaborácie, vytvárajú podmienky na spoločné zdieľanie, experimentovanie, preferujú participatívne riadenie a sami vystupujú často ako didaktickí lídri (Šuťáková, Ferencová & Rovňanová, 2019).

Vedci, ktorý sa zaoberajú zmenami školy, vzdelávacích inštitúcií zdôrazňujú aktívnu rolu všetkých zamestnancov, kooperatívne učenie sa zamestnancov pri výmene skúseností, otvorenosť a zapájanie sa do zmien, čo vytvára dôležitý predpoklad pre trvalo udržateľný rozvoj organizácie v kontexte neustálych zmien (Carl, 2007; Frederics, Blumenfeld, & Paris, 2004; Halidens, & Monks, 2007; Leithwood, & Jantzi, 2000; Lin, 2006).

Školy ako organizácie majú tendenciu odolávať zmenám, preto je potrebné cielene zmeny podporovať (Amaro, 2000). Podstatným prvkom inovačného procesu je pritom interaktívne učenie sa (Lundvall, 1992), pre ktorý vytvára predpoklady práce participatívny akčný výskum.

Formy realizácie akčného výskumu

Akčný výskum môže byť realizovaný ako:

  • individuálna aktivita učiteľa (individuálny akčný výskum učiteľa), ale aj ako
  • skupinová kolaboratívna aktivita učiteľov určitej školy i učiteľov rôznych škôl (kolaboratívny akčný výskum), 
  • môže byť realizovaný v rámci školy ako celku (celoškolský akčný výskum)
  • i v rámci určitej oblasti/okresu (oblastný akčný výskum).

Aj keď do praktickej činnosti môžu byť zapojené rôzne kombinácie účastníkov, akčný výskum sa často zdôrazňuje predovšetkým ako kolaboratívny proces, ktorý sa najlepšie uskutočňuje v skupine výskumníkov konajúcich spoločne (Burns, 2005, s. 58).

Kolaboratívne skúmanie je formou akčného výskumu, pri ktorej tímy učiteľov preberajú zodpovednosť za edukačnú prax, neustále ju prehodnocujú, skúmajú, riešia problémy, ktoré z nej vyplývajú v snahe skvalitniť edukačný proces (Adams & Towsend, 2014). Je spätý so zmenami, ktoré prinášajú benefity pre samotných učiteľov, ich žiakov i školy ako celku. Kolaboratívne skúmanie prináša oveľa viac príležitostí na osobný profesijný rast, ale aj zmeny vo vyučovacom procese ako akčný výskum realizovaný ako relatívne individuálna aktivita učiteľa (Burns, 1999; Garcés & Granada, 2016).

Kľúčové procesy akčného výskumu

Štyri kľúčové procesy akčného výskumu sú: 

  •  plánovanie akcie/intervencie, 

     ·       realizácia plánu,

     ·       získavanie a analýza dát – pozorovanie procesu, dôsledkov,

     ·       reflexia procesu a dôsledkov.

Uvedené procesy v akčnom výskume sú realizované špirálovite v relatívne samostatných cykloch prepojených reflexiou (obr. 1).

 

Obrázok 1 Cyklický charakter akčného výskumu (Zdroj: Koshy, 2010)